Na našom blogu sa snažíme prinášať nielen užitočné tipy a rady ako vysokoškolské práce, no tiež si hravo poradíme s nepríjemným problémom, ktorý býva kameňom úrazu. Citovanie & parafrázovanie

Dnes si posvietime na problémy študentov s citovaním vo vysokoškolských prácach. Či už píšeš bakalárku, diplomovku alebo dizertačku, bez ovládaniach istých noriem a pravidiel sa veru nezaobídeš. Tak teda poďme si vysvetliť ako by sa malo správne citovať a parafrázovať podľa aktuálne účinnej normy ISO 690 a ISO 690-2 v interpretácii s národnou normou STN ISO 690 a STN ISO 690-2.

Čo to vlastne citovanie je?

Podľa Kimličku (2004) skrátené označenie citovaného zdroja (dokumentu). Podľa Katuščáka (2005) ide o „text, ktorý sme doslovne prevzali z nejakého dokumentu, informačného zdroja.“

Je dôležité spomenúť, že citát sa na rozdiel od parafrázy uvádza v úvodzovkách (viď vyššie). Pri parafráze ide o voľné spracovanie cudzej myšlienky.

Určite už vieš, že správne uvedenie či už citovaných textov, parafrázovaných častí obsahov je dôležitý faktor, ktorý do značnej miery ovplyvňuje dôveryhodnosť tvojej práce.


 No nikto však múdry z neba nespadol a my dobre vieme, že pri citovaní ťa môžu brzdiť aj tieto problémy:

                                                               

 

Problém skratiek

Krstné mená autorov, editorov, redaktorov a pod. sa môžu skrátiť na iniciálové skratky, len ak ich skrátenie nespôsobí nejasnosti – čo sa týka totožnosti osoby. Ak chceme skrátiť názvy miest, štátov atď. (vo vydavateľskom údaji) môžeme tak urobiť iba podľa akceptovaných zvyklostí – teda žiadne vlastné vymyslené skratky, ktoré ulahodia nášmu očku.

                                                              


Problém písania veľkých písmen

Ako uvádza Kimlička veľké písmená používame v súlade s pravidlami daného jazyka. Pozor na vplyv cudzích jazykov, kde sa v názvoch a nadpisoch každé plnovýznamové slovo píše s veľkým písmenom (angličtina).

Problém interpunkcie

Vo všetkých odkazoch používame jednotný systém interpunkcie, t.j. nie halabala ako sa mi chcelo. Pre knihu to vyzerá napr. takto:

ONDREJKOVIČ, Peter. 2002. Globalizácia a individualizácia mládeže. Bratislava : SAV, 2002. 134 s. ISBN 80-224-0689-9.

Zameraj sa na detaily - kedy nasleduje bodka, kedy čiarka, kedy a ako idú medzery medzi nimi. Je to dôležité. Ako prvé je priezvisko autora veľkými písmenami. Nasleduje meno autora, ktoré je už malými písmenami a dokonca ho môžeš skrátiť na začiatočné písmeno. Pokiaľ sú dvaja alebo traja autori, uvedú sa tak, že sa medzi nich vloží pomlčka (pozor, nie spojovník) príklad:

 INGVERSEN, P. – WILLET, P. Pokiaľ sú viacerí ako traja autori, vymenujú sa maximálne traja a za tým sa uvedie skratka et. al. alebo a kol. V bibliografických údajoch sa podľa citačnej normy používa na oddelenie názvu a podnázvu diela a miesta vydania a vydavateľa dvojbodka, okolo ktorej sú medzery. Za tým nasleduje čiarka, medzera a rok vydania. Počet strán knihy sa uvádza číslom a namiesto „strán“ sa píše iba s, prípadne p od slova pages, pokiaľ ide o anglický zdroj. Dôležité je tiež na konci uviesť ISBN alebo ISSN číslo.

 

Problém odkazovania

Ak odkazujeme napríklad na článok z časopisu, či citujeme príspevok zo zborníka, musíme zdôrazniť primárnu zodpovednosť konkrétneho autora a vymedziť strany, na ktorých sa daný článok nachádza. Najprv uvedieme údaje o článku (autor, rok, názov) a za slovom „In“ uvedieme náležitosti zdrojovej publikácie. Pre články v časopisoch a zborníkoch zapísanie štandardného čísla nie je povinné. (ISBN, ISSN).

 

Problém absencie povinných údajov

Nech ti ani nenapadne vymýšľať si rok či miesto vydania, len aby si zaplnil prázdne miesto. Ak niektorý z povinných údajov nemáš k dispozícii, je čas použiť latinské skratky. Ak chýba rok vydania, namiesto neho uvedieš [s. a.], čo znamená sine anno (bez roku). Ak chýba miesto vydania, uveď [s. l.], čo znamená sine loco (bez miesta). A pokiaľ chýba názov vydavateľa, napíšeš [s. n.], skratku sine nomine (bez mena). Comprende?

 

Problém uvádzania internetových zdrojov

Toto je oblasť, kde sa študenti dopúšťajú rozsiahlych chýb. Tak si na to posvietime. Ak si niekde ako zdroj uviedol „internet“, my urobíme sériu hlbokých nádychov a výdychov a budeme sa tváriť, akože nič. Ty si daj zo dve-tri spakruky. To je čo za nezmysel toto?! Tak teda pokojne nahraď ostatné zdroje jedným slovkom ako „kniha“ či „časopis“.  Minúta ticha pre tých, ktorí tak učinili.

                                                                      

A ku zdroju „Google“ sa ani nevyjadrujeme – tajne dúfame, že štúdium na vysokej škole ti predsa len niečo dalo. K veci. Odvolať sa na názov domény nie je dostačujúce. Skopíruj vždy celú adresu článku, ktorý vidíš v prehliadači.

 

Veríme, že ti tento článok pomohol a vyššie spomenuté problémy ťa nebudú brzdiť. Ak máš ešte nejaký problém, pamätaj, je to tvoj problém. Ale nie, kontaktuj nás do správy a my napíšeme článok especially for you. Aj s venovaním, ak chceš.